Rozhovor: Výtvarník Miroslav Naivný Lechan

15 prosince, 2020
Jana Kománková
rozhovory, umění

Madman, foto Miro Lechan

Mezi těch pár plusů, které přinesla pandemie, je i možnost umělecké inspirace – nebo prostě sdílení toho, co lidi v lockdownu vytvořili, někde na internetu. Takhle jsem padla na působivé obrázky výtvarníka Miroslava Lechana. Nemám dojem, že se nějak moc snaží o úspěch, ale o to opravdověji působí to, co dělá. Tady je malý rozhovor. Odpovědi nechávám slovensky, zdá se mi to vhodnější.

Našla jsem vaše obrazy ve skupině CoronArt na facebooku a přišly mi velmi poetické – můžete nám stručně přiblížit vaši výtvarnou cestu?

Ako som sa naučil v ruke udržať pastelku, odvtedy som nikdy neprestal kresliť. Určite ma podvedome veľmi ovplyvnila stará mama, ktorá moje výtvarné prejavy starostlivo uchovávala a tak mám dodnes svoje kresby z veku asi troch rokov.

Kreslil som všade, v škole pod lavicou, spolužiakom do zošitov, rodine k sviatkom, neskôr na textil – to boli moje prvé väčšie úspechy, keď som maľoval na tričká a pýtal si za to peniaze, či cigarety. Prešiel som si obdobím hyperrealizmu, z ktorého ťažím dodnes. Ale úplne zásadné na tejto ceste bolo, keď som objavil autorov ako van Gogh, potom Miró, Klee, Sokol, až Dubuffet a Basquiat, ktorí ma úplne dostali svojou spontánnosťou, osobitým štýlom, aj životným príbehom, snovými víziami, čistou radosťou z tvorby, špecifickým humorom v ich prácach a nepochybne poetickým vnímaním sveta.

Možno aj v smetnom koši

Viděla jsem vaše knižní ilustrace a volnou tvorbu a přišly mi nesmírně odlišné – čím to je?

Pri knižnej ilustrácií som sa musel držať nejakých hraníc, vcítiť sa do textu, viac menej si nasadiť optiku čitateľa. Rozmýšľať, či obrázky korešpondujú s daným textom. Tam sa nedá moc ulietať. Niekedy však kniha vzniká opačne, že niekto napíše text k ilustráciám už hotovým. To je veľmi zaujímavé.

Pri voľnej tvorbe to je iné, tam sa cítim úplne slobodný robiť si, čo sa mi zapáči. Nemyslieť na to, kde a ako sa skončí príbeh tejto práce. Možno aj v smetnom koši.

Jaké techniky vás zajímají a jak se mění váš styl během let?

Výtvarné techniky ma zaujímajú všetky. Už dlho mám rád akryl, je praktický – riedi sa vodou, rýchlo schne. V poslednej dobe som si zamiloval olejový pastel, pre ten priamy kontakt pri roztieraní s prstami. Mojou celoživotnou láskou je však technika, ktorú pokladám za najnáročnejšiu – akvarel. Štýl, ktorým sa vyjadrujem, sa časom veľakrát zmenil, s odstupom času musím uznať, že k lepšiemu. Od zakladania si na detailoch až po jednoduché, grafické vyjadrovanie, čisté tóny, sugestívnosť.

Kde (na jakých stránkách) najdeme vaši tvorbu?

Okrem občasného zverejňovania mojich prác na sociálnej sieti som nad vlastnou stránkou neuvažoval.

Kromě výtvarné činnosti také píšete – jaký je váš přístup k literární tvorbě, čemu se věnujete?

Mám rád silné príbehy, ale beletriu čítam dosť málo. Asi aj preto, že čítam enormné množstvo poézie. Od japonského haiku po beatnikov. Prečítané, precítené texty robia môj výtvarný prejav autentickejším.