Michal Zahornacký je mladý slovenský fotograf. Zabývá se lidmi i budovami a jeho fresh styl nás baví. Pojďme si dát malé interview.

Autoportrét. foto Michal Zahornacký

Začnu od konce. Vaše fotky jsem náhodou objevila ve slovenské skupině pro umění v čase coronaviru, kde jste prezentoval působivé fotky paneláků, respektive spíš kompozice z panelákových prvků, v rámci projektu Close. Můžete nám Close představit víc?

Séria CLOSE vznikla práve počas karantény, keď som musel viac času tráviť doma a na okolie som pozeral len cen okno. Všímal som si, ako sa svetlo na panelákoch, ktoré som videl, stále mení – až som mal pocit, že to vyzerá v niektorých momentoch ako grafika. Sám som bol prekvapený čistotou, ako takáto fotografia pôsobí. To ma nadchlo a začal som experimentovať. Paneláky z ďialky na mňa pôsobia ako stavebnice, ktoré treba upratať, aby vyzerali esteticky. Názov CLOSE  vyjadruje pocit z karantény, kde sa človek cíti uzavretý a zároveň “close” ako blízko seba. Tento minimalistický štýl ma veľmi zaujal a plánujem ho rozvíjať ďalej. Je to pre mňa niečo úplne nové.

Proti stereotypu

Váš projekt Curves jsou zase portréty, které jsou ale znepokojivě manipulovány pohledem přes vodu – co vás dovedlo k němu, a na čem novém pracujete zrovna teď?

CURVES ma za úlohu rozbíjať stereotyp a je akoby protestom voči nátlaku spoločnosti k dosiahnutiu krásy a dokonalosti. Rôznym pohybom vody dochádza k deformovaniu symetrie tváre a vznikajú nové podoby. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako roztiahnutie obrázku vo photoshope, ale krása je práve v tom, že voda vytvára rôzne nepredvídateľné ohyby tváre, ktoré sa nedajú druhýkrát napodobniť. K myšlienke vytvoriť takúto sériu ma doviedol pocit, že ľudia až príliž posudzujú krásu podľa nejakej symetrie a dokonalosti. Akoby čím krajšia a symetrickejšia tvár, tým lepšia fotka. Už som bol toho presýtený a chcel som robiť opak toho. Tento projekt by som chcel ukončiť výstavou a začínam sa naplno venovať sérii Close.

Jsou pro vás důležité fyzické výstavy, nebo moderní fotograf těží hlavně z možností prezentace v digitálním světě?

Pre mňa osobne v umení nie je nič krajšie ako fyzická výstava. Človek ten moment prežije úplne inak ako len cez pohľad na displej svojho telefónu. V tejto digitálnej dobe si človek dohľadá cez mobil načo si len spomenie a tým, že je toho všade veľa sa vytráca špeciálnosť. Určite je to dobrý nástroj ako prezentovať svoju najnovšiu tvorbu mase ľudí, ale ten pocit, keď prídem na výstavu a môžem si pozrieť fotografiu naživo je nezameniteľný.

Učení? Každý den

Jste samouk. Je to pro vás spíš výhoda, něž handicap, a případně jaké zdroje jsou podle vás užitečné, když se člověk chce dozvědět něco víc o focení, ale nechce do školy ani kurzu?

Učím sa každý deň. Neviem porovnať, či je to výhoda alebo nie, ale je dôležité sa venovať a samovzdelávať. Možno tým, že sa učím sám, tak čerpám len informácie, ktoré ma reálne zaujímajú. Fotokurzy môžu byť veľmi obohacujúce pokiaľ ich vedie zaujímavá osoba. Tam vidieť presne ako čo funguje a aký je postup. 

Co je to krása?

Krása je relatívny pojem. Každý vníma krásu po svojom. Môže byť povrchová – plytká iná zas hlboká a duševná. Akokeby každý človek hľadá tú svoju krásu, ktorá môže byť odrazom svojho vnútra. Lebo to, čo mňa môže veľmi zasiahnúť, to si niekto ani nemusí všimnúť. A to môže byť fyzická krása, alebo to môže byť len prežitý moment. Všetko zaleží na tom, kto sa na krásu pozerá a cez aký príbeh. Ja krásu vnímam ako dobro. Ide z toho niečo pozitívne.

www.michalzahornacky.com

www.facebook.com/michalzahornackyphotography/

www.instagram.com/michal_zahornacky/

Comments

comments